List
Je bočný rastlinný orgán obmedzeného rastu. Spolu so stonkou tvorí výhonok. Základné funkcie listu sú:
-forosyntetická asimilácia
-vyparovanie vody – transpirácia
-výmena plynov /CO2, O2/
Morfológia listu
Na liste rozoznávame čepeľ, stopku, niekedy aj pošvu /trávy/ a párové prílistky. Niektorým druhom rastlín môžu niektoré časti listu chýbať /napr. stopka/.
Bifaciálny list- vnútorné usporiadanie pletív v listovej čepeli je v hornej časti iné ako v spodnej časti. Takýto list je rozlíšený na rub a líce. Je typický pre dvojklíčnolistové rastliny, napr. lipu, púpavu, javor a i. Monofaciálny list– nerozlišujeme rub a líce. Je typický pre tropické a väčšinu jednoklíčnolistových rastlín, napr. cibuľa, cesnak, tulipán, konvalinka, kosatec, eukalyptus a i.
Pre rastlinnú taxonómiu je dôležité najmä určenie:
Žilnatina listu - najstarším typom je vidlicovitá žilnatina, dodnes zachovaná pri niektorých papradiach. Žilnatina jednoklíčnolistových rastlín je spravidla rovnobežná /napr.trávy/. Pre dvojklíčnolistové rastliny je typická perovitá /napr. lipa, čerešňa/ a dlaňovitá /javor/.
·členitosť listovej čepele – rozoznávame jednoduché a zložené listy.
Jednoduché listy môžu mať iba jednu – celistvú čepeľ /napr. jabloň, čerešňa, lipa/
alebo – delenú čepeľ /javor, slez, dub/
Zložené listy majú čepeľ rozdelenú ne tri a viac samostatných častí, ktoré sa nazývajú lístky /napr.vika, hrach, agát, pagaštan/.
·obrys listovej čepele – okraj listovej čepele môže byť celistvý – celistvookrajová, pílkovitá, zúbkovaná, vrúbkovaná.
·pripojenie listu k stonke – striedavé postavenie listov, protistojné listy, praslenovité listy
Anatomická stavba listu
List, podobne ako koreň a stonku tvoria pokožkové pletivá – pokožka, vodivé – CZ a základné pletivá. V stavbe bifaciálneho listu možno rozlíšiť vrchnú a spodnú pokožku – epidermu, ktorá obklopuje listový parenchým – mezofyl. V mezofyle sú umiestnené kolaterálne CZ. V CZ býva aj sklerenchymatické pletivo chrániace list pred roztrhnutím. Na bunkovej stene pokožkových buniek /na povrchu pokožky/ sa vytvára kutikula. Bunky pokožky tesne k sebe priliehajú a nevytvárajú intercelulárne priestory.
Bifaciálny list má rozdielnu anatomickú stavbu vrchnej a spodnej strany čepele. Listový mezofyl tvorí palisádový parenchým, ktorý obsahuje veľké množstvo chloroplastov a špongiový /hubový/ parenchým s veľkými medzibunkovými priestormi. Bunky špongiového parenchýmu obsahujú oveľa menej chloroplastov. Spodná pokožka má prieduchy, ktoré umožňujú výdaj vody a výmenu plynov.
Monofaciálny list má rovnakú vrchnú aj spodnú stranu čepele, takže nemožno na ňom rozlíšiť rub a líce. Mezofyl nie je diferencovaný na palisádový a špongiový parenchým. Prieduchy sú umiestnené na vrchnej aj spodnej strane listu. Anatomickú stavbu listu ovplyvňuje osvetlenie, podnebie a stanovište. Všeobecne platí, že suchomilné rastliny majú prieduchy ponorené pod úroveň pokožky, čím sa vyparovanie znižuje na minimum. Vlhkomilné rastliny naopak, majú prieduchy nad úrovňou pokožky, čím sa vyparovanie zvyšuje. Najväčšie prieduchy majú jednoklíčnolistové rastliny. Mezofyl vodných rastlín má slabo vyvinutú drevnú časť a mechanické pletivá, je vyplnený vzduchom a tvorí tzv. aerenchým. Mezofyl sukulentov má bezfarebné bunky, ktoré sú zásobárňou vody. V mezofyle sa môžu vyskytovať aj mliečnice.
Rast a kategórie listov
Listy /okrem klíčnych/ sa zakladajú na rastovom vrchole stonky v podobe hrbolčekov.. Meristém sa nachádza na vrchole a na báze listu. Rast je obmedzený.
Na semenných rastlinách podľa umiestnenia na výhonku a podľa vývinu rastliny sa rozlišuje niekoľko kategórií listov:
·Klíčne listy sa zakladajú už v zárodku rastlín. Ihličnany majú viac klíčnych listov, dvojklíčnolistové rastliny majú dva klíčne listy, jednoklíčnolistové rastliny majú jeden klíčny list.
·Asimilačné listy sú miestom fotosyntézy a transpirácie.
·Listence sú pripojené ku kvetnej stopke.
·Kvetné listy /fylómy/ sú metamorfované listy, z ktorých sa vyvinuli kvety.
Trvanie a životnosť listov je kratšia ako stonky. Po skončení vegetačného obdobia listy opadávajú. Listy ihličnanov opadávajú v intervaloch od 2 – 3, niekedy až 9 rokov. Proces opadávania listov urýchľuje kyselina abscisová, v niektorých prípadoch vrstva korku, ktorá spôsobí oddelenie listu a uzavrie ranu.
Metamorfózy listov
šupiny – ochrana púčikov; zdužinatené šupiny slúžia na zásobovanie, sú cibule, napr. tulipán
listové úponky – napr. hrach siaty, slúžia na prichytávanie o pevnú plochu
lisové tŕne – napr. dráč, kaktusy, mliečniky
listencový obal – na kukurici siatej slúži na ochranu šúľku.
