Koreň
Koreň je rastlinný orgán, ktorý sa nachádza spravidla pod zemou. Majú ho diferencované všetky papraďorasty /t.j. prasličkorasty, plavúňorasty a sladičorasty/ a semenné rastliny.
Funkcia koreňa:
·mechanická – upevňuje rastlinu v pôde
·vyživovacia - čerpá z pôdy vodu a živiny
·metabolická – chemická úprava minerálnych látok, syntéza rastových látok
Druhotne sa koreň prispôsobil na funkciu:
·zásobného orgánu /mrkva, cukrová repa/ a podieľa sa na
·vegetatívnom /nepohlavnom/ rozmnožovaní rastlín.
Koreňová sústava – všetky korene jednej rastliny.
1.Primárna koreňová sústava– alorízia -väčšina rastlín– rozlišujeme hlavný koreň a bočné korene.Je typická pre dvojklíčnolistové rastliny /napr. mrkva/.
2.Vedľajšia– adventívna koreňová sústava– homorízia– hlavný koreň zastavuje rast a jeho funkciu preberajú vedľajšie– zväzkovité korene.Je typická pre jednoklíčnolistové rastliny /napr. cibuľa/.
Koreňový vrchol je chránený koreňovou čiapočkou.Umožňuje lepšie prenikanie koreňa do pôdy, pretože jej bunkové steny slizovatejú.Podieľa sa na pozitívne geotropickom raste koreňa– v smere zemskej príťažlivosti.V koreňovej čiapočke je zvláštny útvar– stĺpik /columella/,v ktorom je umiestnený statolitový aparát– presýpací škrob /škrobové zrná v amyloplastoch/.Tento umožňuje rast koreňa v smere zemskej príťažlivosti.Statolitovú teóriu formuloval už v roku 1900 B.Němec.
Rast koreňového vrcholu
Koreňový vrchol rozdeľujeme na tri oblasti, zóny. Meristematická– embryonálna, pre ktorú je typické intenzívne delenie buniek.Predlžovacia,v ktorej sa bunky zväčšujú a rastú. Dozrievacia,pôvodne nazývaná diferenciačná,v ktorej sa bunky postupne špecializujú a diferencujú.
Anatomická stavba koreňa – primárna
Na priečnom reze koreňa možno rozlíšiť:
–koreňovú pokožku /krycie pletivá/
–primárnu kôru /základné pletivá/
–stredný valec /vodivé a základné pletivá/
1.Koreňová pokožka– rizoderma nemá kutikulu.V určitej oblasti od koreňového vrcholu /miesta, kde sú už CZ/ vyrastajú koreňové vlásky– zvyšujú absorpčný povrch koreňa.Stále sa obnovujú.
2.Pod pokožkou je primárna kôra - súbor parenchymatických buniek.Má tri vrstvy– vnútorná vrstva sa nazýva endoderma– zreteľne oddeľuje vodivé pletivá /CZ/ od ostatnej kôry.
3.Pod endodermou sa nachádza perikambium,ktorého bunky si zachovávajú schopnosť deliť sa a vyrastajú z neho bočné korene. Perikambium je súčasťou stredného valca,ktorý ďalej tvorí radiálny CZ,stržeň a stržňové lúče.Priestor medzi nimi je vyplnený parenchýmom,poprípade sklerenchýmom a rôznymi typmi základného pletiva,hlavne zásobného.
Sekundárne hrubnutie koreňa
Je výsledkom činnosti sekundárnych meristémov– kambia a felogénu.Sekundárne hrubnú iba korene nahodsemenných a dvojklíčnolistových rastlín.Kambium sa zakladá v CZ medzi drevnou a lykovou časťou CZ /medzi vnútornou časťou lyka a vonkajšou časťou dreva/.Smerom do stredu koreňa produkuje nové drevo– bunky sekundárneho dreva a smerom k obvodu bunky sekundárneho lyka.Aktivita kambia závisí od sezónnych zmien a faktorov vonkajšieho prostredia.Felogén sa tvorí z buniek pericykla.Smerom k obvodu produkuje bunky korku /najmä korene trvácich rastlín/.
Metamorfózy – premeny koreňa
Ide o tvarové a funkčné zmeny počas jeho evolúcie.
Tvary koreňov – niťovitý, valcovitý, kužeľovitý, vretenovitý, repovitý.
Z hľadiska funkcie sú najznámejšie metamorfózy:
·barlovité korene – upevňujú rastlinu v bahnitej pôde
·vzdušné korene epifytických rastlín, /monstera, filodendron/
·zásobné korene, napr. mrkva, petržlen, buľva cukrovej repy, reďkovky
·koreňové hľuzy sa zakladajú na bočných koreňoch /blyskáč, georgína/
·symbiotické korene – čeľaď bôbovitých – v ich pletivách žijú hľúzkové baktérie schopné viazať vzdušný dusík – syntéza bielkovín
haustória sú premenené korene parazitických a poloparazitických rastlín – čerpanie živín z hostiteľskej rastliny /imelo/
